Pozývame vás do úschovne zbytočností. Na miesto, kam odnášame autentické zážitky zakaždým, keď si vyberáme umelý svet sociálnych sietí a médií. Na miesto, kam sa pred nami neraz ukrýva smiech, priateľstvo, dobrodružstvo a obyčajná človečina. Kam sme odložili umenie.
Pretože umenie začína umením pozerať sa. Všímať si. Zvedavo si vychutnávať svet a ľudí okolo nás. Ako to robil Leonardo da Vinci.
Leonardo – Toskánsko
Leonardo da Vinci sa narodil v horskom mestečku Vinci pri rieke Arno ako nemanželský syn notára Piera a roľníckej dievčiny Kataríny di Meo Lippi. Hoci väčšinu života prežil vo Florencii a Miláne, jeho detstvo sa spája s toskánskym vidiekom… s jeho kopcami, vinicami, olivovníkmi a úľmi, zaliatymi slnkom a zeleňou. Nevyhnutné vzdelanie dostal v Toskánsku. Nerád sa učil, hoci bol posadnutý túžbou po vedomostiach. Pozoroval prírodu, poznatky overoval v knihách.
Perspektíva (Zvestovanie)
Prvý známy – samostatne namaľovaný obraz Leonarda da Vinci – je Zvestovanie. Vznikol ešte počas jeho učňovského pôsobenia vo florentskej dielni Andreu del Verrocchia. Leonardo využíva námety z Verrocchiovho štúdia, ale v mnohom už dokazuje svoj vlastný zrelý štýl. Koberec kvetov a detaily skalnatej krajiny v pozadí svedčia o jeho schopnostiach vedeckého pozorovania. Náznak mäkkého svetla pri svitaní, ktoré jemne osvetľuje postavy, predstavuje náznaky sfumata, techniky šerosvitu, ktorou sa vyznačujú jeho neskoršie diela, najmä Mona Líza. Zobrazenie perspektívy na tomto obraze vyznieva podľa odborníkov ešte neohrabane. Ale perspektíve obrazu ani perspektíve odkazu Zvestovania to neubralo ani náhodou.
Traja králi
Leonardo bude pre mnohých blízky a sympatický ako človek, ktorý dokončoval veci veľmi pomaly. A nebolo tak len preto, že ako sám hovoril: „Umelecké dielo nie je skutočne dokončené nikdy“. Podobne nedokončeným dielom sa stal obraz Klaňanie troch kráľov, nad ktorým začal pracovať vo Florencii pred jeho sťahovaním sa do Milána. Na dvore Ludovica Sforzu už mal iné starosti. A tak traja králi museli na svoje dokončenie čakať. Zaujímavou postavou, zachytenou na obraze, je mladík v pravom dolnom rohu, ktorý predstavuje akéhosi rozprávača deja a v ktorom Leonardo vraj stvárnil sám seba.
Génius na prenájom – List Sforzovi
V roku 1482 Leonardo da Vinci odišiel do Milána a vstúpil do služieb vojvodu Ludovika Sforzu. Predchádzal tomu list, v ktorom sa Leonardo budúcemu zamestnávateľovi predstavil ako vojenský inžinier, ktorý trocha fušuje aj do maľby a sochárstva. Čo konkrétne Sforzovi písal? Leonardo vojvodovi ponúkal, že zostrojí delá, ktoré vrhajú kamienky takmer ako smršť, prenosné mosty a metódy na zničenie a spálenie tých nepriateľských, nové typy krytých vozov, katapulty ohromnej účinnosti, rôzne druhy zbraní, núkal, že vymyslí metódy na zničenie hocijakého zámku a pevnosti, nech by boli postavené hoci aj na skale…. a len v závere listu dodal: „Dokážem vytvoriť sochy z mramoru, bronzu a hliny, podobne i maľby, ktoré sa vyrovnajú hocijakým iným…“ V Miláne si Leonardo získal veľký vplyv. Jeho hlavným poslaním bolo postaviť mestské opevnenia a zostrojiť obliehacie stroje. Pôsobil ako lutnista v orchestri na Sforzovom dvore a pokúsil sa vytvoriť jazdecký pomník Franceska Sforzu, ktorý nedokončil. Tu namaľoval obraz Madona v skalách, ktorý je dnes v Louvri a Poslednú večeru na stene refektára kláštora sv. Maria delle grazia.
Lietanie
Leonardo da Vinci bol majstrom vo vymýšľaní strojov, ktoré „neexistovali“. Pri pozorovaní letu vtákov skúmal prírodné zákony, podľa ktorých by vedel zhotoviť lietacie stroje pre človeka. Načrtol rogalo, padák, aj akýsi model helikoptéry. V roku 2000 Adrian Nichols vyrobil funkčnú verziu padáka podľa Leonarda – nielenže prežil, ale pochvaľoval si, že let bol príjemne plynulý. Judy Leden, majsterka v lietaní na vetroňoch, absolvovala v roku 2003 úspešný let na klzáku zostrojenom podľa Leonardovho návrhu. Prekonal dokonca prvé podobné pokusy bratov Wrightovcov z roku 1900.
Mona Líza
S najznámejším obrazom sveta sa Leonardo zjavne nevedel rozlúčiť. Predpokladá sa, že ho začal maľovať v roku 1503 na objednávku florentského obchodníka s hodvábom Francesca del Giocondo, manžela dámy z obrazu. Toto dielo mal majster pri sebe ešte aj o 16 rokov neskôr, keď zomieral na zámku francúzskeho kráľa. Obraz teda ostal neodovzdaný. Na zmiešavanie farieb použil techniku známu ako sfumato, pričom maľoval s takou jemnosťou, že na obraze nebadať žiadne ťahy štetcom. Toto je jediný Leonardov portrét, na ktorom dáma hľadí z plátna priamo, čím vytvára zvláštny typ blízkosti. Je zároveň dokonalým príkladom toho, že oči a pery sú bránami do duše. Prečo sa na nás usmieva? Či skôr, prečo sa usmieva na mňa?
Posledná večera – Judáš
Legenda hovorí, že keď Leonardo maľoval obraz Posledná večera, nedarilo sa mu nájsť správny model pre postavu Ježiša a Judáša. Jedného dňa uvidel chlapca, ktorý spieval zbožné piesne a vyzeral ako anjel. Požiadal ho, aby mu sedel ako model pre postavu Ježiša. O rok neskôr sa túlal po uliciach, kde stretol opilca, ktorý sa správal hrubo. Tak našiel svojho Judáša. Keď majster dokončil dielo, chlapec mu hovorí: „Majster, volám sa Pietro Bundenari a pred rokom som vám sedel ako model pre Ježiša.“ Niekedy stačí málo… niekedy sa život zvrtne… niekedy je od Ježiša k Judášovi bližšie ako tušíme… a rovnako blízko je to aj opačným smerom.
Skicár poznania
Leonardo si neustále nosil pri sebe hárky papiera a „písadlo“, aby si zaznamenával poznámky a kreslil skice k jeho pozorovaniam. Zapísal si napríklad toto: „Ak si túžiš osvojiť schopnosť uchovať si v pamäti výraz tváre, najprv si podrobne naštuduj rôzne podoby, ktoré ľudské hlavy, oči, ústa, brady, hrdly, ale aj krky a ramená môžu mať. Napríklad nosy. Bývajú najčastejšie rovné alebo zakrivené. ploché, s výraznou spodnou, či naopak vrchnou časťou, orlie, pravidelné, oblé či špicaté. Takto sa dajú nosy deliť pri pohľade z profilu. Pohľadom spredu odhalíš 12 druhov nosov: nosy silné alebo tenké uprostred, nosy so širokou či úzkou špičkou, nosy so silným alebo útlym koreňom, nosy so širokými či úzkymi nozdrami, nosy s nozdrami, položenými vyššie či nižšie alebo s nozdrami skrytými či viditeľnými pod špičkou. Podobne všetky ostatné črty ľudskej tváre berú na seba mnoho podôb, a preto je treba vytvárať si skice podľa skutočnosti a tak si rozmanitosť foriem vrývať do pamäte.“
Renesanční kamaráti
Medzinárodným centrom renesančného umenia sa vďaka mecenášstvu rodu Medičiovcov stala najmä Florencia. Mesto slávnych bánk a bankovníctva, mesto Danteho poézie – sa stalo centrom vedy, filozofie a umenia. Ktovie, či sa osobne poznali všetci tí, o ktorých história píše v spoločnej kapitole o talianskej renesancii. Niektorí sa poznali určite: Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarroti, Raffael Santi, Sandro Botticelli, Andrea Del Verrocchio, Filippino Lippi, Gioggio Vasari, či známy diplomat a filozof Niccolo Machiavelli.
Objavujem, teda žijem…
Please wait while flipbook is loading. For more related info, FAQs and issues please refer to DearFlip WordPress Flipbook Plugin Help documentation.
Pozrite si fotky z vystúpenia vo Vranove nad Topľou
Takto sa výtvarný odbor “zhostil” danej témy…
Please wait while flipbook is loading. For more related info, FAQs and issues please refer to DearFlip WordPress Flipbook Plugin Help documentation.